"Na základe prvých výsledkov štúdie v porovnaní s výsledkami
predchádzajúceho genetického sčítania možno konštatovať, že k výrazným
zmenám vo veľkosti populácie medveďa hnedého na Slovensku pravdepodobne
nedochádza," informovala ŠOP. Zároveň uviedla, že vzhľadom na možnú
štatistickú odchýlku sa tak skutočná početnosť pohybuje od 1012 do 1275
jedincov.
Odhady získané na základe genetiky sú podľa ŠOP v zhode s údajmi z
klasického monitoringu. Na základe priameho pozorovania alebo sledovania
pobytových znakov, ktorý prebieha v chránených územiach, nepozorujú
nárast počtu medveďov okrem lokálnych zmien populačnej hustoty
spôsobených napríklad zmenami v rámci získavania potravy.
Generálny riaditeľ ŠOP SR Dušan Karaska podotkol, že hoci k výrazným
zmenám početnosti medveďov nedochádza, úlohu zohrávajú aj iné faktory. "To,
čo sa výrazne zmenilo, nie je počet medveďov, ale ich správanie.
Nezabezpečené kontajnery, vnadiská, pestovanie kukurice v podhorských
oblastiach, či urbanizácia prírodného prostredia zapríčinili, že sa
medvede zdržujú v čoraz tesnejšej blízkosti ľudských obydlí a strácajú
plachosť," konštatoval Karaska s tým, že všetky tieto faktory zvyšujú riziko stretu človeka s najväčšou slovenskou šelmou.
Ochranári pre zistenie početnosti medveďa hnedého zozbierali celkovo
2179 vzoriek DNA, zväčša trusu a srsti. Ich zber sa uskutočnil v dvoch
fázach, od 1. septembra 2019 do 30. apríla 2020 a od 1. septembra 2020
do 30. apríla 2021. Vzorky boli získané neinvazívnou formou, pri ktorej
nedošlo k rušeniu zvierat, pripomenula štátna ochrana prírody.
Výsledky vedeckých štúdií sa štandardne medializujú až po ich
publikovaní vo vedeckom časopise. V súvislosti so situáciou na Slovensku
však českí vedci spravili výnimku, aby informovali verejnosť, povedal
Pavel Hulva z katedry zoológie Prírodovedeckej fakulty Karlovej
Univerzity v Prahe.